15. february day zero Na letisku vo Viedni dopadlo vsetko OK a bez vacsich problemov som nastupil na lietadlo. Problem zacal az tesne pred pristatim vo Frankfurete, hodinky ukazovali 12:30 a odlet mojho lietadla do Osaky mal byt 12:40. Nebolo mi vsetko jedno ostat zamrznuty niekde v Hamburgu. Lietadlo do Osaky malo nastastie tiez meskanie takze som to vsetko po troche nervov a behania zvladol. Letisko v Hamburgu je fakt velke a dost blbo znacene. Leteli sme vacsinou v noci a nad suvislou vrstvou oblakov, a z letu okrem casti nemecka som vela nemal. Nastastie sa ukazalo ze Japonsko je naozaj krajinou vychadzajuceho slnka a tesne po tom ako sme odleteli z Korei sa vyjasnilo. Bol to nadherny pohlad na mnozstvo ostrovou, lodi a krasne modre more nad ktorym ktory bol o to krajsi ze islo o moj vobec prvy let v lietadle. Letisko KIX v osake sa stara o vacsinu medzinarodnej premavky, zaujimave je ze sa cele nachadza na umelo vybudovanom ostrove pri Osake. 16. february day one Na letisku ma uz cakalo 5 alebo 6 Aiesecarov, a s bludenim nebol problem. Po chvilke predstavovania a vymeny, teda skor davani, vizitiek - ja som ziadnu nemal, sme isli na vlak. Nie na super moderny Sinkanzen, ale na nieco obycajne, pomalsie co vyzeralo ako metro, az na to ze to to nejazdilo pod zemou. Mal som teda dobry vyhlad. Zo zaciatku sme prechadzali cez ulice s nizkymi budovami - ako u nas predmestie. Az ked sme prisli do centra mesta, pochopil som, ze je tu vsetko hrozne nizke tak 4-5 poschodi, a skoro ziadne vyskove budovy, zda sa ze sa Japonci poucili z castych zemetraseni. Po prichode do Kyota som si isiel zhodit veci k jednemu AIESECarovi. Bol tam zaujimavy nizky stolik so zabudovanym kurenim pod doskou, tradicny Japonsky nabytok, clovek si sadne, nohy da pod stol, zakudli sa do deky a je pekne v teplucku. Potom sme sli do nedalekej restauracie na moje prve Japonske jedlo. Nechal som vyber na AIESECAROV (to zatial robim stale lebo znaky sa citaju fakt blbo a nechcem skoncit s tromi druhmi omacok namiesto jedla). Dostal som typicke CINSKE rezance s platkami masa. Na moje vlastne prekvapenie mi to s palickami, aj bez vacsieho treningu doma celkom islo, teda jedol som 2x dlhsie ako vsetci ostatni. Japonci totiz palickami skoro vobec nehybu nadhnu sa tesne nad misku rychlo hadzu a hlavne vtahuju dlhe rezance, nieco ako spagety ale hrubsie. Po obede som si isiel kupit bicykel, vraj najefektivnejsi a najlacnejsi transportny prostriedok v Kyote ostavalo mi len verit:-). Za prve 3 dni som najazdil viac ako pred tym za ceky zivot. Kupil som si ten najvacsi a najlacnejsi (5.800yenov - cca 2000sk) ktory sme vo vypredaji na ulici nasli. Nie ze by to bol carach iba preto ze sme ho kupili na ulici. Keby nebol taky lacny (mali aj biky za 100.000 a viac) ani by ma nenapadlo sa na to pytat. V Kyote su bicykle vsade, myslim ze ich je viac ako aut a urcite viac ako chodcov. Je to velmi sikovne, bicykel prejde tam kde by auto nepreslo, chodi sa po ceste alebo po chodniku a chodi sa dost rychlo a nebezpecne. Japonsky cyklisti su schopny v plnej rychlosti vtrielit do 30cm medzery, ja samozrejme jazdim pomalsie a s respektom. Zaujimavy zazitok je jazda v noci ked uz nie je svetlo. Clovek je oslepeny reflektormi protiiducich aut, takze niekedy zbada chodcov az na poslednu chvilu. Neskor mala byt moja"welcome party" velmi sa mi tam ist nechcelo, v lietadle som nevedel zaspat, a ked sa to zrata z casovym posunom bol som hore viac ako 24h v kuse. Avsak party sa prelozit nedala, az neskor som sa dozvedel preco. Uz na mojom novom biku som uhanal zo smrtou v ociach (uz snad 4 roky som na bicykli nesedel) v ustrety novym dobrodruzstvam. Na party prislo asi 20 ludi, okrem Japoncov aj jeden Irancan ktory tu studuje na univerzite. (a s ktorym a este jednym slovakom idem napozajtra na veceru). Co viac povedat party sa podarila. Usporiadali ju v hypermoderne zariadenom byte jedneho aiesecara (len pre predstavu klimatizacia, obrovska TV, este aj zachodove prkienko bolo elektricky vyhrievane). Bol som nuteny skusat rozne typicke "pochutky" ryza - klasika, bez chuti, chobotnica - nieco ako surova uhorka, rybie ikry - velmi vyrazna rybia chut moc mi nechutili. Mali sme zaujimavu polievku: na stol sa polozil varic s vriacou vodou a postupne sa pridavali rozne suroviny - rezance, zelenina, rozne morske potvory atd. takze vzdy ked si clovek nabral mala polievka trochu inu aj ked celkom dobru chut. Po normalnom jedle som sa dozvedel preco musla byt party prave v ten den ked som priletel. Niekto si vsimol ze mam narodeniny a tak som dostal nadhernu (zelena), doma pecenu tortu, s napisom happy birthday. Torta chutila fantasticky az na tu polevu, ktora bola pravdepodobne z chrenu. Po jedle, teda ked som prestal jest, Japonci jedli stale, sa zacala podavat sake. Slaba palenka z ryzoveho vina (20%). Nedal som sa zahambit a vytiahol som nasu Slovensku borovicku. Zda sa, ze japonci toho vela nevydrzia. Na moju smolu som to zistil prave na priklade aiesecara ktory ma mal odprevadit domov a ktory po par poharikoch o sebe nevedel:-). Na zaciatku som mal v plane setrit tu jednu flasu co som doniesol na nieco ako "global village". Ale som jediny Trainee celeho AIESEC Kyoto ktory ma 40 clenov. Ale flasa padla, aj ked zas pre 20 ludi nic moc. Okolo pol noci bolo rozhodnute ze pojdem spat k niekomu inemu. S Kiramitsom (kto pozna Misa Sklenku tak ako by mu z oka vypadol) ktory napriek tomu ze skoro vobec nevedel anglicky bol velmi ukecany a aj tak som celkom rozumel) sme isli do jeho bytu. Bol to maly ale uplne fantasticky bytik, vsetko oblepene plagatmi, na stene dva mece, v prostriedku izby telefon s faxom a v rohu obrovsky televizor (pocitac nemal, ze vraj je chalpec z dediny a nie je v tom moc dobre , avsak videl som tam 2-3 videohry) skratka nadherny "bejvak". Po chvili zazvonil telefon (kazdy japonec ma aspon jeden mobil a nie len tak hocijaky, niektore maju GPS, niektore integrovany fotoaparat, niektore vedia robit videokonferencie, cez vsetky sa da browsovat po internete posielat a pozerat maily) ze predsa len musim ist do GreenPeace (ubytovna pre zahranicnych studentov) lebo sa musim zaregistrovat a hlavne zaplatit poplatok (kto by chcel zavidiet ze mam plat nieco malo viac ako $1000 toho upozornujem ze $300 ide na ubytovania a to je vraj VELMI lacne) GreenPeace, moj buduci domov na dalsi rok. Musim povedat ze to mohlo byt horsie. Je to maly dvojposchodovy dom asi 6-8 izieb cca 3x3 metre velkych plus obyvacka s televizorom, novinami, a pocitacom pripojenym na internet (30sk=30min). Je tu pomerne dost vela rozneho prislusenstva ako pracka, riad, etc... dost zanedbane, ale to pri takom mnozstve ludi asi musi byt. Napriek tomu ze je to ubytovanie pre zahranicnych studentov (je tu zopar americanov, jeden kanadan, jeden francuzsky par, ...) byvaju tu asi 5-6 japonci vratane Tsuyoshiho. To je AIESECar ktory byva so mnou. Musim povedat ze mi je naozaj velmi napomocny, bez neho by som sa nepohol japonske znaky su horsie ako hieroglify. A co je este horsie clovek si nezapamata co uz raz videl napisane. Napriklad 10x krat mi mozu povedat ze toto znamena OKINAKU street aj tak to po 1-2 dnoch zabudnem (snad sa to casom zlepsi). Japonci na uliciach a v obchodoch zasadne inac ako japonsky nerozpravaju a tak Tsuyoshi robi prostrednika aj ked jeho anglictina nie je najlepsia, Naozaj je vidiet ze sa snazi. Japonci bud vedia anglicky perfekte (studovali par rokov v zahranici) alebo nevedia rozpravat skoro vobec. Japonsky sytem vyucby je zamerany vylucne na pisanie a gramatiku. Dalsia vec co ma na Ubytovani prekvapila bola absencia nejakeho centralneho kurenia. Jednoducho sa kuri benzinom v prenosnych ohrievacoch. Japonsko je zem kontrastov na jednej strane hypermoderne zariadenia na druhej niektore veci ako z pred 100 rokov. Japonci su konzeravativny narod a ako si raz nieco osvoja netreba to aspon na dalsich 1000 rokov menit. 17. february day two Cece takze som sa snad po 36 hodinach konecne vyspal. Stal som okolo 4 pobede. Isli sme zbodnut nejaky ranajky-obed (ryza, kusky kurata). Potom som isiel k jednemu aiesecarovi posielat e-mail (to som este nevedel co sa stane zajtra) Chlapik mal ISDN neobmedzene pripojenie bez limitu na prenasane data za necelych 600sk mesacne a zdalo sa mu to este drahe!!! Po napisani kratkeho mailu a zahrani sa na GBA som isiel otestovat japonske verejne kupele. Je to zazitok ktory by som kazdemu doprial. V rusnom meste sme nasli dom pred ktorym bola zahradka s bonsajmi, jazero s vodopadom a kaprami cez ktore bol mostik k dveram. Zeny vchadzali vlavo, muzi vpravo. Zaplatil som 350 yenov (100 sk je za jedne kupel - celkom dost) a vosli sme. Dnu sme si ulozili vsetky veci do pruteneho kosa a vosli do kupela. Boli tam 4 male bazeny s vodou a okolo celeho obvodu sprchy asi vo vyske pasa. BOlo sa treba cely umyt a splachnut mydlo a az potom cisty vojst do bazena. Ja som bol "cisty" asi za 10min avsak Japoncom to trvalo snad hodinu. Predstieral som cistotnost. Po tom ako som sa snad 10x umyl sme vosli do maleho bazena je to nieco procedura v kupeloch. Clovek si sadne a z kazdej strany sa na neho vali horuca (43 stupnov) voda. Po chvili sme sli do sauny a taky vyhriaty do dalsieho maleho bazenika. K mojej smole tento bazen mal vodu tak snad 10 stupnov, na buduce si uz dam pozor. Ked sme odchadzali citil som sa osviezeny a cisty ako snad este nikdy. Kedze vraj musim byt naozaj po celom dni hladny, isli sme vecerat. Tentokrat vybrali restauraciu kde si uz sice presne nepamatam co sme jedli ale viem ze vsetci tam citali komixy. Po chvile som si vsimol ze cela jedna stena je oblozena policami s komixami ktore si mohol hociktory navstevnik pozicat. (zaujimalo by ma ako moze byt tento business model ziskovy) Po jedle zas spanok(teda ja som isiel spat ale tsuyoshi pisat nejaky aiesec report a zniceny sa vratil az rano - vraj ma prisneho sefa, zvlastne), bol to pre mna dost kratky den avsak zas vstaval som o 4 pobede a zajtra som mal ist do prace. 18. february - day three Zobudil som sa sam (den pred tym som kupil budik) uz okolo siedmej rano. O 8:15 dosiel zniceny Tsuyoshi s tym ze ten report aj tak cely nenapisal. Hned z rana som sa siel na urad zaregistrovat. Zase som uplne beznadejne stratil orientaciu. (vsetky ulice su skoro rovnake male domy a obchodiky ziaden vacsi orientacny bod) Uz som si zohnal anglicku mapu (co bol dost problem) snad si kupim este aj kompas. Alien registration office bol velmi zaujimavy vyplnil som tlacivo a uradnik sa rozpraval zasadne JAPONSKY (na imigracnom urade) a iba s Tsuyoshim ktory zas musel robit prostrednika. Chlapik strasne dlho snad viac ako 1/2 hodinu skumal moj pas, pozeral do roznych tlaciv a tak podobne. Nakoniec vysvitlo ze nevedel precitat moj carbopis na ziadosti a tak mu nesedlo meno v pase a na ziadosti. Musel som mu ho hlaskovat a to mu na pocudovanie v anglictine celkom islo. (mam taky dojem ze anglicky vedel plynule, vsak napokon robil na urade pre zahranicnych navstevnikov). Zopar dalsich veci co som si vsimol: na uradne skoro nebolo pocitacov, kazdy sedel za svojim stolom nieco zurivo pisal a pred sebou mal krabicku plnu peciatok kde boli v znakoch rozne napisy (nieco ako 1 year, 1 month, top-secret etc..) Este jedna vec mi pripadal dost divna videl som tam starsieho chlapika ktory za celych 30 min co sme tam boli TRHAL nejake papiere, skratka taka ziva skartovacka. Zda sa mi ze s tou jap zamestnanostou to nie je az take slavne Ked sme sli okolo jedneho obchodneho domu (nic velke tak 1/4 tesca) postavalo tam 5-6 ludi ktori nerobili nic iba usmernovali dopravu na parkovisku a mavali palickami na okoloiducich cyklistov ze mozu ist dalej. Mozno keby sa podobne miesta zrusili tak by sa hned zo zazracnej 4% nezamestnanosti vznikla slovenska standartna 20%:-) Uz ako registrovany alien mesta kyoto (teda nie uplne, lebo bude trvat MESIAC kym dostanem karticku - mozno by sa tie pocitace predsa len uplatnili) som siel do Mitsubisi bank zalozit si ucet. Uz som si celkom zvykol na to ze so mnou sa nikdo nebavi, som zvedavy, ako to bude ked Tsuyoshiho prejde trpezlivost chodit vsade so mnou. Po zalozeni uctu som dostal nieco ako nasu vkladnu knizku, a to doslova. Prisli sme k bankomatu a po ZASUNUTI otvorenej knizky som si mohol vlozit peniaze na ucet (na vyber je potrebna karta ktoru dostanem az za tyzden). Bankomat dokonca do knizky vpisal dalsi riadok s mnozstvom vlozenych penazi. Bolo asi pol jedenastej ked som dorazil do prace. Vekovy priemer firmy je cca 22 rokov (teda podla mojho odhadu) a najvyssi sef a zakladatel ma 24. Dostal som kopec navstiveniek a aj tak som si nezapamatal ktora tvar ku ktorej patri. Cela firma bola v jednej miestonosti a to este tak ze vsetky stoly boli v jednej casti a asi polovica bola prazdna. Ziadna separacia alebo nieco podobne. Dostal som novy pocitac (objednany specialne pre mna) pre tych koho to zaujima notebook samsung vaha tak odhadom 1kg rozmery 2.5 x 40 x 30 mobilny celeron 700 dispaly 1024x768 192mb ram 20 giga disk v docking station je CD-RW, disketova mechanika, modem PCMCI adapter, sietova karta a kopec konektorov, krasna strieborna kovova no skratka delo ze som este podobne ani nedrzal. Jediny problem je japonska klavesnica ktora je trochu rozdielna od anglickej (znaky ako ';\]._+) a japonske win XP (Globe spravim ISO a poslem). Chvilu som experimentoval s japoncinou, opat nepocitacovci nasledujuci odstavec preskocte Japonci maju ako mozno viete 3 rozne abecedy: Kanji (cca 3000+ znakov), hiraganu a katakanu obe po 28 znakov. Vzdy ma zaujimalo ako je mozne zadat viac ako 3000 roznych znakov na 104 znakovej klavesnici. Je to celkom jednoduche: napise sa vyslovnost slova v hiragane alebo katakane a to tak ze pre jeden znak sa stlacia dve pismena (obe abecedy su hlaskove) a potom sa stlaci specialny klaves ktory tento zvuk skonvertuje do Kanji. Japonci tak pisu naozaj strasne rychlo a efektivne. Kedze som prisiel dost neskoro tak za chvilu ma volali na obed. Zda sa ze sa stravuje v prilahlych restauraciach. Najprv sme mali ist uplne typicky japonsky do MacDOnalda ktory je snad uplne vsade na svete. Nastastie tam bolo vela ludi (teda vela na slovensku asi tak na 5 min ale zas kto vie ako dlho to trva tu) Takze sme skoncili v krasnej dobovej restauracii ktora mala za oknom malu zahradu, bonsaje, a jazierko s vodopadom a kaprami. Skusil som opat nechat vyber jedla na druhych a teraz sa mi to nevyplatilo:-) (ale zas cely listok bol v znakoch este aj ceny jedal boli nezvycajne znakove). Dostal som Chili Noodles (fakt pikantne rezance). Chut mali celkom dobru avsak boli ostre. Prvy krat v Japonsku som musel pouzit vidlicku, lebo take stiplave rezance som nedokazal spravne "vcucavat" kolegovia sa na mne dost zabavali:-). Po navrate z obeda som v kancelarii nasiel mojho noveho americkeho sefa. A tak po chvile nahravania anglickych programov do pocitaca som dostal svoj prvy zoznam uloh ktory mal snad 10 bodov. Cas veselo usiel, a zrazu sa ukazal Tsuyoshi ze uz mam ist domov. Sef povedal ze ok mozem ist skor (bolo 18:40) lebo este nepoznam mesto a mal by som problem trafit domov. Uz som sa pobalil a mal sa k odchodu ked zrazu vsetci zacali na mna kricat. Po chvile som sa dovtipil ze som si "zabudol" pocitac:-) Takze som ho pekne poskladal a teraz sedim doma na izbe pri benzinovych kachliach a dopisujem denik za posledne 3 dni, zajtra si stiahnem nejaky film a budem pekne v klude pozerat. (budem ho bravat len niekedy lebo ak si ho niekto pozicia musel by som ho splacat snad pol roka) Dost ma zaujal system prace vo firme. Myslim ze niektore principy by sa VELMI dobre uplatnili aj v nasich pocitacovych firmach. Jedna sa o velmi mladu a malu firmu (16 stalych ludi). Avsak maju podrobne vypracovany system prace a pravidiel ktore treba dodrziavat. Napriklad kazdy vecer je potrebne do VEREJNEHO mailing listu poslat presny zoznam veci na ktorom clovek dany den robil s poctom hodin ktore stravil u toho ktoreho projektu. Ak sa report neposle do 24 hodin strhava sa 1000Y z platu (bosovia maju postih az 5000Y). Ak si clovek neuprace po sebe stol (nic na nom nesmie - vsetci maju notebooky) upratuje nasledujuci den cely kancel. Ak niekto vymysli zaujimavy projekt ktory sa da predat, ma k platu 15% zo zisku ktory projekt prinesie firme. Kedze teraz je problem z administratormi, zamestnanec ktory zozenie dobreho cloveka ma cely nasledujuci polrok 10% vacsi plat. Za nedodrzanie terminu su rozne postihy podla toho o aky projekt ide (priority A,B,C,S). Pricom vsetky tieto veci su ako presne rozpisane ako interne smernice a pristupne na web stranke. Ku kazdemu opatreniu moze hociktory zamestnanec napisat svoj nazor (neviem ci to niekto cita). Yumemi je na Japonske pomery dost nestandartna firma (nechodi sa v oblekoch, nie je pevna pracovna doba, jednu stenu zabera policka s komixami, na zemi som nasiel valat sa dve katany) ale napriek tomu mam pocit ze su naozaj velmi efektivny. Dufam ze sa mi podari sa trochu zmenit svoje zvyky zo slovenska a prisposobit sa. 19. february - day four Dnes bola strasna kosa, dokonca rano bol na autach aj sneh a nejaky biely cajrat padal z oblohy. Nastastie sa to hned roztapalo. Podla teplomera nebolo asi velmi zima. Myslim ze je to tym ze je tu tak vlhko preto sa aj ked je 3-4 stupne zda strasne chladno. Asi si zajtra kupim rukavice. Na ranajky som robil hrianky z dzemom, reku na zaciatok netreba nieco velmi zlozite. Celkom sa podarili. V japonsku nepoznaju sackovy caj a Tsuyoshi sa dost cudoval ked som mu vysvetlil co chcem s tymi vrecuskami robit. V praci bola dnes dost pohoda. Az na to ze rano som snad hodinu maturoval preco mi zasa nejde siet aj ked vcera bolo vsetko ok. Po obede (typicky japonsky cheesburger + hranolky + kola) sa ukazal James a spravili sme teda poradu co budem vlastne robit. Ukazalo sa ze to nikto presne netusi:-) Nakoniec sa ukazalo ze mam robit nejaky research na internete a programovat zatial nebudem. To mi celkom vyhovuje kedze pri researchi si clovek moze robit aj vlastne veci. Na zajtra mi v praci chcu spravit "welcome party", to znamena ze pojdeme pravdepodobne do nejakej tradicnej restauracie a vyhrazali sa mi jedlom ktore vraj vacsine europanov nechuti ale mne asi bude. Zaujimave je ze som nikde nevidel nejake bary a krcmy. Dokonca aj ked sa vecer okolo 6-7 vecer vraciam s prace po uliciach ktore by mali podla mna mali byt prepchate ludmi, skoro nikdy nie je vidiet ani nohu. Asi vsetci pracuju. Na veceru sme sli do univerzitnej jedalne. Bola to obrovska miestonost a to ich vraj ma University of Kyoto 5. Na veceru som mal osvedcene kuracie nieco, ryzu a mandarinku. No a samozrejme japonsky caj ktory mi velmi nechuti (prave som dostal mentolovy cukrik ktory som hned vyskusal a ma presne chut japonskejo kavo-caju!!) lebo ma taku divnu kavovu prichut, asi to bude chciet zvyk, kupovat 3dl flase za 150y sa stale neda. Zvlastne je ze som este nenasiel ziadnu bublinkovu mineralku. Asi si budem vo flasi nosit cistu vodu. Na veceri som sa stretol s Turajom (chlapik z Iranu) ktory vraj pozna jedneho slovaka co uci na Kyoto university, avsak na neho nemal cislo (zajtra by som mal dostat mobil, dufam ze bude mat GPS a zacnem sa menej stracat). Aspon sme sa s Turajom dohodli ze cez vikend pojdeme pozriet nejake Temple v okoli, Tsuyoshi si trochu odomna odychne. Cestou domov bola zas kosa, musim kupit tie rukavice lebo mi ruky k riadidlam primrznu. Vecer v living room som sa zoznamil zo Susan (USA) mala 1/2 roka skolu a teraz 1/2 roka cestuje (korea, japonsko, cina) a s jednym francuzom zaujimave je ze sme si celkom rozumeli asi moja franina az tak velmi este nezapadla. Na izbovych dverach som nasiel odkaz ze vcera mi na alien office dal manik zle cislo a tak sa tam musim zajtra vratit lebo nebudem moct dostat mobil. Hmm a ze vraj japonska presnost...