20. february - day five Rano som zaspal, teda zaspal, pozrel na hodinky, Tsuyoshi este spal, tak som sa otocil na druhy bok a spal dalej. O 9:30 bolo okolo toho dost halo, prideme neskoro, budu problemy. Velmi to nechapem, do Yumemi chodia ludia dost ako sa im chce. Maju zavedeny nieco ako core time a standart time. Core je okolo 8 hodin a tolko fakt vo firme treba byt. Standart znamena normalny pracovny cas pohybuje sa od 7 hodin u Jamesa (USA) az po 14 hodin u Kojiho (Boss). Nastastie som musel ist rano do Alien registration office aby mi dali nove cislo, to bola vhodna vyhovorka preco ideme neskoro a Tsuyoshi sa trochu upokojil. Chlapik v office sa mi ospravedlnoval a klanal skoro az po zem (mimochodom chlapik trhajuci papier tam znova bol, dokonca mu to islo snad este lepsie:-). Do Yumemi som dorazil o 10:30 teda len pol hodinu neskor. Na moje prekvapenie tam nik nebol, len manik v saku a kravate. Ten clovek je inac dost zaujimavy, uplne iny ako ostatny zamestnanci, neskor som sa na neho spytal. Chlapik ma asi 45 rokov a mohol by byt otcom kazdemu vo firme. Nosi vzdy oblek, kravatu a termosku s kavou. Ako som sa dozvedel, o programovani nevie skoro nic, ale chce sa naucit JAVU (fakt mu drzim palce). Firma mu plati nejake smiesne peniaze (asi ako mne tj. cca 1/3 nastupneho platu) a on tam chodi studovat. Rano zapne pocitac a neskoro v noci odchadza. Praca dnes nebola nic moc, na internete som hladal konkurencne produkty a pisal ich vyhody a nevyhody (ideme robit novu verziu). Praca nebola tazka ale moc tvorivosti nie je treba a zvladne to trochu lepsie cvicena opica. V Yumemi je okolo 5-6 internov (ludi ako ja, ale vacsinou studujucich na Kyoto university), vraj sme velmi lacna a pomerne kvalifikovana pracovna sila. Dneska som sa spoznal s chlapikom s Javy (indonezia) a jednym z Ciny, ten toho ale vela nenarozprava zato Javan je ukecany. Okolo druhej sme vypadli (Ja, James a Javan) na obed. Chcel som pre zmenu nieco viac europske a nadej mi svitla ked sme vosli do restauracie s honosnym nazvom "Pizza". Tesil som sa nadarmo. Pizzu nemali, vraj nam daju ine Talianske jedlo (nastastie Javan vie perfektne japonsky lebo tu studuje uz 7 rokov) Dostal som nieco ako kolac vo forme na vrchu s vajcom, syrom, a naozajstnou vidlickou! Hmm, pod povrchom bola ryza, ze by taliani zmenili jedalnicek? Napriek ryzi to bolo velmi dobre, len trochu malo. Potom prisli do restauracie dve americanky ktore nevedeli ani slovo japonsky a naivne sa domnievali ze dostanu Pizzu. Objednali sme im cestoviny ,nas Javan je v japoncine fakt dobry, za to zme sa dozvedeli ze su z Alberty a ze su tu na 2 tyzdne. Pobede som pokracoval v mojom researchi, Okolo 7 bola moja firemna welcome party. Isli sme do nedalekej tradicnej restauracie, mam taky pocit ze si uz pomaly zvyknem aj na sedenie bez stoliciek priamo na zemi. Sef objednal jedla a casnik (urcite sumo zapasnik) zacal nosit na stvol. Tak po troch hodinach prestal:-). Vzdy doniesol jednu dve male misky, polozil ich do prostiedku stola a kazdy si par kuskov nabral. Tychto mini-chodov bolo snad 15. Zistil som ze ked si dam kura nemozem sa pomylit a vzdy to chuti dobre. Inac som mal surovu-rybu, nieco ako zemiaky, nejake chobotnice, krevety, soju a samozrejme ryzu s rezancami bez toho sa jedlo v Japonsku nezaobide. Pri jedle sme mali pivo ktore sa moze smelo porovnavat aj s Plzenskym. Vyskusal som sake, ktore je tak silne ako nase vino, a jeho silnejsii druh ktory chutil mozno ako vodka (potom som bol asi az moc ukecany). K susednemu stolu si sadli 3 japonky ktore James hned prizval do diskusie (ma zaujimavy slovnik: Invitation&Date) Japonky sice anglicky nevedeli ani slovo, ale nejak nam to ani nevadilo. Okolo jedenastej vecer sef povedal ze uz stacilo a ideme prec. Tak polovica ludi sa vratila do firmy ze este musia nieco urobit ja som si isiel zobrat bicykel, pockal na Tsuyosiho a sli sme domov. Myslim ze uz sa zacinam celkom orientovat, teda aspon na ceste Yumemi <-> GreenPeace, uvidime zajtra. Tsuyoshi okolo pol noci (!?!?) vypadol na aiesec meeting, prejednavat dalsie smerovanie LC. Aiesecari je to normalne aj inde vo svete? 21. february - day six Myslim ze som este nezazil den aby som nesposobil aspon jeden trapas. Dnes sa mi podaril pekny hned rano v Mitsubishi bank, kde som si bol zobrat kartu do automatu. (japonci medzinarodne ATM velmi nepoznaju, maju svoje automaty) Takze spat k trapasu: kartu som dostal v poriadku, ked som chcel ukazat aky som technicky zdatny, a nepotrebujem ziadnu pomoc, automat zapipal, nieco mi v japoncine vynadal, a obrazovka zcervenala. Skusil som znova - rovnaky vysledok. Prisiel zriadenec ktoreho asi privolali nadavky automatu, a spytal sa nas ci mame nejaky problem (Tsuyoshi prekladal). Povedal som ze mi stroj nechce dat peniaze, v tom momente bol pri nas sef a velmi sa ospravedlnoval. Zobral mi pas a isiel skontrolovat cislo ktore som im pred dvoma dnami napisal ze chcem ako heslo. Hmm bol som si absolutne isty ze to je 5595 a nie 5955. Citil som sa fakt blbo ked sa mi vsetci klanali skoro az po zem, oslovovali ma -sama (najuctivejsie) a pritom to bola moja blbost, vsak vravim trapas. Naviac som este prisiel neskoro do prace, nastastie tam boli len 2-3 ludia. (chlapik v kravate samozrejme uz makal) Konecne som napisal ten blby dokument, snad uz zajtra budem robit nieco zaujimavejsie. Inac bol dnesok uplne v pohode, cestou domov som stretol dvoch dalsich aiesecarov (a 2 krat zle odbocil). Jeden z nich bol Kiramitsu, (chlapik zo samurajskym vrkocom) anglicky skoro nevie ale napriek tomu sme si zas dobre pokecali, nikdy by som nepovedal ze je prezident miestneho LC, fakt zaujimavy clovek. Vecer som chcel ist znova do "public bath" ale ked som dorazil domov bol som taky unaveny ze som si dal sprchu a siel spat, snad zajtra... 22. february - day seven Zajtra to bude uz tyzden co som v Japonsku. Da sa povedat ze za tych 6 dni som si celkom zvykol, uz viem ako bicyklom vklznut do 30 cm medzery, dokazem zapalit kachle na izbe a trafim sam do prace (teda aspon dufam). Dnes bola praca uplne v pohode (konecne som dosiel nacas) rano som napisal dokument o templatoch a pobede som sa hral s jarmarkom, konecne to zacalo behat pod PHP4.1.1 medzitym som browsoval po nete a rozpraval sa z ludmi z roznych krajin. N a obed sme boli s Jamesom v pizzerii, hmm teda taliani by boli asi dost prekvapeny keby nejaky prisli. Prve co ma zarazilo bola cena 600Y, na moje pomery to bolo dost vela, avsak chcel som pizzu tak som nemohol na poslednu chvilu povedat nie. Vosli sme dnu a platit chceli hned na zaciatku bez toho aby sa ma niekto spytal ake jedlo chcem. Vravim si ok, mozno je kazde jedlo za jednotnu cenu. Nebolo to uplne tak, nasli sme tam pult kde bolo nakladenych asi 10-15 druhov pizze uz nakrajanej a kazdy zo zobral tolko a takej na aku mal chut. Bol som si nabrat 2x pizza bola trochu zvlastna, napr. ryba a ananas ale velmi dobra, dokonca jedna bola z jahodami a slahackou chutilo to asi ako nasa jahodova torta. Zaujimavy system, budem sa tam musiet niekedy vratit ked budem velmi hladny. Bol by som zvedavy co by v takej restauracii robil moj brat (Vlado chcel si to:-) Vecer sme stretli jednu aiesecarku (dokonca sa ucila francuzsky istu dobu:-) tak sme sli na veceru, (klasika kura & ryza) potom sme sa traja (Tsuyoshi, Yuko a ja) presunuli do GreenPeace kde sme este chvilu kecali. Dozvedel som sa zaujimave veci o vyucbe jazykov v Jap. Japonci sa ucia povinne dva jazyky. Ako prvy jazyk maju anglictinu, a ako druhy franinu, nemcinu, anglictinu alebo cinstinu. Teoreticky to znie dobre avsak oni nezvladaju ani jedne jazyk nie to este dva. Mozno by sa skor mali zamerat na anglictinu, ono stejne pravdepodobnost ze sa priemerny japonec dostane do Francuzska je DOST mala. Pri takomto sposobe vedia dobre anglicky iba studenti zahranicnych univerzit. Vecer som bol znova vo verejnych kupeloch. Paci sa mi to, clovek stadial odide uplne zrelaxovany a s pocitom cistoty. Vecer sme sa trochu rozpravali o Japonskych abecedach. Zda sa ze Hiragana je pouzivana na foneticky prepis japonskych slov a Katakana na foneticky prepis zahranicnych slov. Spytal som sa naco sa Katakana pouzivala pred tym ako sa v Japonsku objavili prvy cudzinci (16 storocie) Tsuyoshi chvilu rozmyslal a vysvetlil mi ze pred tym Katakanu pouzivali muzi a hiraganu zeny dobry zaklad emancipacie a zrovnopravnenia co poviete?:-) 23. february - day eight Dnes som bol kupovat mobilny telefon. Nie som si isty, ci tu drahu hracku naozaj potrebujem, Japonci tvrdia ze ano. S bicyklom mali pravdu, skusim im este raz verit. Dnes bola sobota, a vsetky male obchody boli zavrete. Tak sme isli do nejakej obchodnej oblasti. Bolo to vlastne niekolko navzajom pospajanych ulic prekrytych strechou. Okolite obchodiky vyzerali ako na nasej burze, az na to ze kde tu predavali telefony, obrovske televizory, DVD-napalovacky a dalsi cisto burzovy tovar. Vosli sme do stvorposchodoveho obchodneho domu (Kyoto je take nizke nie preto ze by sa bali zemetraseni, ale preto ze ako v historickom centre je zakazane stavat vysoke domy) na spodku boli potraviny, potom nejake oblecenie, potreby pre domacnost a uplne navrchu elektro. Tak nejak sa mi zdalo nespravne, ze sa vsetky tie ploche displeje, digitalne fotoaparaty, kamery, pocitace, prislusenstvo a televizory len tak kopili v neporiadku ako niekde na trhu. Mobilnych telefonov bolo vsade ohromne mnozstvo, snad 100 roznych druhov a Japoncici kupovali o sto sest. V Japonsku su styri rozne telefone spolocnosti, pricom kazda pouziva inu technologiu. Pre pouzivatela to znamena ze telefon pre DoCoMo nie je pouzitelny s J-phone alebo AU a spolocnosti si mozu dovolit vo velkej miere dotovat ceny svojich pristrojov. Ja som pozeral hlavne na cenu, po dost dlhom hladani (telefonov s anglickym menu bolo ako safranu) som si vybral spolocnost AU a telefon SONY. Telefon ma 65535 farebny display zabudovany bluetooth pre komunikaciu s pocitacom (moj notebook bluetooth nepodporuje) vela roznych zvoneni pricom kvalita zvonenia je podstatne lepsia ako pri europskych modeloch. Je mozne nastavit pozadie displayu a kopec dalsich blbosti ja len dufam ze popri vsetkych tych funkciach bude zvladat aj telefonovanie. Ak mi niekto chcete poslat mail na mobil tak jeho adresa je pkmet-nospam@ezweb.co.jp (z adresy vynechajte -nospam). Telefon mal zaujimavu cenu: 0 jenov tak som si ho zobral. Problem nastal pri vypisovani zmluvy. Nemam zatial v poriadku alien registration takze moje konto v Mitsubishi bank nie je pouzitelne. Tsuyoshi si sice ten telefon mohol kupit ale zas nemohol pouzit moje konto. Napokon som to kupil na slovensku MasterCard, som zvedavy ako si s tym Japonci poradia. Mesacny poplatok je fakt dost vysoky cca 5900Y v tom je 100 volnych minut. (studenti maju 1/2 zlavu skusim ich presvedcit aby zobrali ISIC kartu. Za poslanie mailu (SMS vysli z mody) sa plati 3Y a za PRIJATIE 1Y, takze to zas s tymi mailami neprehanajte:-). Ako sa tak hram doma s telefonom, zda sa, ze ked je niekde napisane ze obsahuje anglicke menu, netreba brat uplne doslova. Menu je prelozene tak na 80% a stale tam ostava dost vela japonskych poloziek o ktorych neviem vobec co robia. Horsie je vsak ze pri zadavani textu sa automaticky vzdy zapne hiragana a treba rucne prepinat na latinku, snad sa to bude dat nejak nastavit. 24. february - day nine Dnes som bol pozriet tradicnu cast Kyota. Velmi ma fascinuje ako hned vedla moderneho obchodneho cenra, moze byt maly dreveny domcek s nadhernou pestovanou zahradou a jazierkom s kaprami. Dosli sme (Turagi, styria aiesecari a Ja) az do najstarsej casti Kyota, a teda asi aj do najstarsej casti Japonska. Vsade vela ludi, malych obchodikov, dost vela cudzincov a tomu zodpovedajuce ceny. Boli sme pozriet aj v obchode s rucne vyrabanym tovarom, tam boli ceny uplne fantasticke napr. 10.000sk za maly rucne malovany papierovy vejar. Temple bol velmi zaujimavy, kupil som si svoju fortune cookie (kolacik pre stastie) ze vraj som mal velke stastne a mam uplne fantasticku vestbu. Presli sme sa po sakurovom haji, sakure kvitnu az v maji takze teraz tam toho na videnie okrem mnozstva turistov, vela nebolo. Budem sa tam musiet vratit. Na veceru sme sli do talianskej restauracie, zaujimave bolo ze po zaplateni urciteho poplatku si clovek mohol sam v lubobovlnom mnozstve capovat nealko napoje. Restauracia bola uplne preplnena malymi japonkami ktore robili strasny hluk. Niektore vyzerali ako strasiak do maku, v roznych handrach na hlavach stracie hniezdo. Moja objednana pizza bol maly tak 20 cm v priemere kolacik, no moc som sa nenajedol. Centrum Kyota v noci je velmi pekne. Vsade vela svetiel, ludi, restauracii. Po navrate som este chvilu trenoval francuzstinu, chvilu pracoval a isiel dost skoro spat.